5. otázka – Prečo by som mal/a Boha vôbec hľadať?

Dobrá teda, dajme tomu, že nejaký Boh existuje. A čo z toho vyplýva? Vari človek nemôže žiť spokojný život aj bez Boha a viery? To nestačí jednoducho žiť dobrý život? Aby som bol slušný človek, nepotrebujem byť predsa veriaci! Prečo byť u mnohých ľudí za hlupáka? Prečo bojovať sám so sebou, prečo sa zapierať a nedávať priechod svojim žiadostiam, chutiam a túžbam?

Drahý čitatel, odpoveď je veľmi jednoduchá – jednoducho preto, že sme boli stvorení pre vzťah s Bohom! Nie pre život bez Neho. Nie pre život, ktorý si sleduje vlastné ciele a agendu. Napokon všetci vidíme, kam sme sa bez Božieho poriadku, lásky a vedenia dostali. Smutné je, že tieto následky potom paradoxne zneužívame ako argumenty proti božej existencii.

Prázdna diera

Boh stvoril človeka s akýmsi prázdnym miestom vo vnútri seba. Táto diera je ako hnací motor, ktorý nás ťahá a motivuje neustále niečo hľadať. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, niekde hlboko vo vnútri seba pociťujeme, že nám stále niečo chýba. Túto potrebu sa snažíme naplniť rôznymi spôsobmi – kariérou, bohatstvom, sebarealizáciou, rodinou, bývaním, neustálou honbou za šťastím, slávou alebo aj vzťahmi a náboženstvom. Nemám pravdu? Skúste sa nad svojím životom viac zamyslieť a zanalyzovať svoje túžby, identifikovať to prázdne miesto, zistiť, že existuje…

Tvrdou realitou však je skutočnosť, že akonáhle dosiahneme toho, čím sa túto túžbu snažíme ukojiť, príde túžba ďalšia. Každá splnená túžba nás uspokojí iba krátkodobo. Onedlho sa objaví vyprahnutosť a zistíme, že ona diera nie je stále naplnená. Zistíme, že nádrž našich túžob, ktorú sa snažíme naplniť, je deravá a neustále vyteká. Začneme teda hľadať ďalej. Znovu a znovu budeme roztáčať kolotoč pominuteľných túžob a cieľov. Žiadny z nich ale neobstojí, kým nespočinieme v Bohu, v Ježišovi Kristovi. Nič okrem Boha samotného túto pomyselnú dieru nedokáže vyplniť. On to ani nedovolí! Nespočet kresťanov túto skutočnosť na základe osobnej skúsenosti potvrdzuje a ja sa k nim pridávam.

Prečo myslíte, že toľko ľudí stratilo zmysel života a následkom toho upadajú do depresií a páchajú samovraždy? Nevidia východisko. Snažia sa naháňať za neexistujúcim šťastím, na ktoré sa zo všetkých síl upínajú. Keď však zistia, že naň nedosiahnu, sú sklamaní. A keď nakoniec predsa len vysnívaný cieľ dosiahnu, zisťujú, že túto dieru rovnako nedokáže zaceliť. Veľmi pekne to na praktickom príklade vo svojej knihe Kráľov kríž vyjadril medzinárodne uznávaný kresťanský autor Dr. Timothy Keller. Ten citoval Cynthiu Heimelovú, ktorá počas rokov spoznala celý rad ľudí, ktorí túžili byť slávni a ktorí sa skutočne slávnymi nakoniec stali:

"Je mi ich (celebriť) ľúto. Áno, ľúto. Kedysi to boli normálni, príjemní ľudia, ale teraz… Majú v sebe strašný hnev. Túžili po sláve viac ako ktokoľvek z nás. Dreli a snažili sa. A ráno po tom, čo sa stali slávnymi, mal každý z nich nutkanie sa predávkovať, pretože tá ohromná vec, o ktorú sa tak pracne usilovali, celá tá sláva, ktorá mala všetko napraviť, ktorá mala urobiť ich život znesiteľným, ktorá im mala poskytnúť osobné naplnenie a šťastie, sa stala skutočnosťou. A nič sa nezmenilo. Stále to boli oni. Následkom tejto dezilúzie prepadli zúfalstvu a začali byť neznesiteľní."[6, s. 47]

Nevybavia sa vám smutné príbehy stoviek celebrít a úspešných spevákov, ktorí trpia závislosťami, alkoholizmom alebo spáchali samovraždu? Veď mali všetko to, po čom mnohí z nás túžia! Peniaze, slávu, majetok, nespočetné množstvo sexuálnych partnerov... čo im chýbalo? Ako to, že tak často končia v depresiách, na drogách a s guľkou v hlave?

Ďalším príkladom môžu byť rozčarovaní rodičia, ktorí celý život zasvätili svojim deťom. Dali do nich všetko. Toľko obetí, toľko sebazaprenia! A potom, čo zostarnú, ich deti odloží do domova pre seniorov. Niet divu, že sa im v takom momente zrúti celý svet. S podobnými príkladmi môžeme pokračovať ďalej. Ak preto staviame svoj život na čomkoľvek inom ako na Bohu samotnom, potom nikdy nenájdeme to, po čom naše vnútro toľko prahne… Naším problémom však je, že máme neukojiteľnú túžbu prispôsobovať pravdu svojim želaniam namiesto toho, aby sme svoje túžby prispôsobovali pravde, ktorú spoznáme.

Prečo teda Boha hľadať?

pretože jedine ten, kto nás stvoril, môže naplniť zmysel našej existencie
pretože Boh nás miluje a túži náš život naplniť láskou a pokojom
pretože ak Ho hľadať nebudeme, budeme si zasadzovať stále viac rán a prehlbovať prázdnotu našej duše. Pretože ak Ho nebudeme hľadať, strávime večnosť bez Neho – a to bude to skutočné peklo…, a naopak – ak po Bohu budeme túžiť a prijmeme Ho do svojho života, zasľubuje nám večný život v Jeho prítomnosti.

"Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce." (Žalmy 37,4)

Záverečné zhrnutie

Táto otázka je v princípe podobná otázke: "Prečo by som mal dýchať?" Odpoveď znie: "Pretože tvoje telo bolo stvorené tak, že vzduch potrebuje a bez neho zomrieš." Rovnako tak je to s Bohom – hľadať by sme Ho mali preto, aby sme mohli žiť. Žiť zmysluplne, podľa pôvodného zámeru a večne.