Otázka č. 4 - Ak všetko stvoril Boh, kto stvoril Boha?

Dostávame sa k otázke, ktorú používajú skeptici ako hlavný argument pre zosmiešnenie veriacich a neexistenciu Boha. Mnohí neveriaci túto otázku kladú, resp. oznamujú, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti Boha hľadať alebo o Ňom vážne premýšľať. Verím, samozrejme, že sú aj ľudia, ktorých táto otázka úprimne zaujíma a možno aj trápi. Žiaľ, málokto z veriacich na ňu vie adekvátne reagovať. A do istej miery je to pochopiteľné. Nedá sa na ňu odpovedať pár vetami, pretože ide o logickú pascu, v ktorej je hlavným argumentom skutočnosť, že ak si niečo nedokážeme predstaviť, je to hlúposť a nemôže to existovať. Áno, táto otázka je zaujímavá, zložitá a odpoveď na ňu ťažko predstaviteľná. Nemyslím si však, že sama o sebe obstojí ako argument proti božej existencii. Podobne argumentuje aj jeden z najvýznamnejších obrancov a popularizátorov ateizmu, profesor Richard Dawkins vo svojej knihe Boží blud. Jednu z hlavných myšlienok tejto knihy možno vyjadriť nasledovne:

"Ak tvrdíte, že Boh stvoril vesmír, potom si logicky tiež musíte položiť otázku, kto stvoril Boha – kto stvoril Stvoriteľa. A potom sa môžete donekonečna pýtať, kto stvoril stvoriteľa stvoriteľa stvoriteľa stvoriteľa atď. Z toho predsa vyplýva, že Boh nemôže existovať." [2]

Oxfordský profesor matematiky a filozof John Lennox, jeden z najvýznamnejších obrancov kresťanstva (stretol sa vo verejných debatách s najväčšími odporcami viery v Boha, vrátane Dawkinsa), na tento argument reaguje tým spôsobom, že Dawkins sám podlieha vlastnej kritike:

"Môže byť, že Richard Dawkins má problém s pojmom ,nestvorený'. Verí, že hmota a energia existujú večne? Pretože ak áno, podobne ako veria mnohí ateisti, potom veria v niečo večné..., potom problém musí byť v tom, že oni veria v niečo večné, ale neveria vo večnú osobu - večného Boha. Ale kde je potom logický problém s tým, že ak súhlasíš, že niečo večné existuje, prijať, že to môže byť večná osoba. A na druhej strane, ak tvrdia, že hmota a energia majú počiatok, môžeme sa pýtať novú otázku – kto stvoril ju? A kto stvoril to, čo ju vytvorilo? Máme nekonečnú spätnú postupnosť až kým nepovieme, že sa to musí niekde zastaviť..."[3]

Aká je teda odpoveď?

Biblia ukazuje, že Boh je večný a nemá počiatok ani koniec. Je teda nestvorený. On je ten, kto stvoril vesmír a všetko v ňom.

Avšak – táto kniha je o odpovediach. Pokúsim sa teda tento názor rozvinúť a načrtnúť možné spôsoby uvažovania o jeho obhajobe.

− Čas a hmota

Boh nemá žiadny počiatok. Nikdy nezačal, nikdy neskončí = existuje večne. Uvedomme si, že ako ľudia sme uväznení v čase a hmote. Pre nás je to logické. Veci začínajú, sú, budú a raz skončia. Nič iné nepoznáme, preto takto uvažujeme. Ale čo keď je čas iba stvorený, rovnako ako hmota? Čo keď Boh stvoril hmotu (vesmír, planéty, ľudí…) a tiež čas, ktorý udáva všetkým pojmom ako "začiatok" a "koniec" význam? Hoci je to pre nás nepredstaviteľné, Boh nie je viazaný časom, ale existuje mimo neho.

− Šteklivý socializmus

Ak Boh nebol stvorený, potom sa na Neho táto otázka nemôže vzťahovať. Pýtať sa preto: "Kto stvoril Boha?" je podobné ako sa pýtať, prečo nie je guľa hranatá alebo prečo nie je voda suchá.

Jiří Lem to na svojom blogu vyjadril takto:

"Viete,ako moc šteklivý je socializmus? Alebo ako statočný je zinok? Prečo tieto otázky nedávajú zmysel? Objavujú sa v nich totiž pojmy, ktoré nemôžu mať vlastnosti, ktoré sú im pripisované. Zinok nemôže byť statočný, aj keby stokrát chcel, a on nakoniec aj tak ani chcieť nemôže."[4]

O čo tu vlastne ide? Snažíme sa Bohu priradiť vlastnosti a podmienky, ktoré zodpovedajú nám samotným, našim skúsenostiam a podmienkam, v ktorých žijeme. Máme nutkanie Boha vtesnať do klietky našich predstáv, a kým sa nám to nepodarí, sme nervózni a v neistote. Je to pre nás prirodzené. Akonáhle však budeme chcieť túto našu skúsenosť povyšovať nad všetko ostatné a tvrdiť, že "nič iné nie je možné", potom budeme podobný napr. ľuďom, ktorí žijú celý život v izolovaných kmeňoch na samom konci sveta a tvrdia, že žiadne mobilné telefóny neexistujú, pretože princíp prenosu signálu nepoznajú a nedokážu si ho predstaviť. Jednoducho preto, že nie je súčasťou sveta, v ktorom žijú.

Dodajme tiež, že väčšina významných filozofov nezastáva myšlienku, že všetko musí mať svoju príčinu. Svoju príčinu má všetko, čo začína existovať. Ak však Boh nikdy nezačal existovať, nemôže mať žiadnu prvotnú príčinu.

• Ateisti a večný vesmír

Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že samotní ateisti dlho zastávali názor, že je vesmír večný a vznikol bez príčiny [5, s. 94].

• Vesmír a jeho počiatok

Dôvod pre existenciu Boha tiež vyplýva zo samotnej existencie vesmíru. Dnes o ňom celkom bezpečne vieme, že mal počiatok v čase, a tým pádom nemohol existovať večne. Pretože však platí, že nič (čo má príčinu) nemôže vzniknúť z ničoho, potom tu muselo byť niečo alebo niekto, kto vesmír stvoril nezávisle od neho. Ak vesmír začal existovať vďaka Veľkému tresku, čo bolo pred ním? Na to nikto z ateistov nevie spoľahlivo odpovedať. Ak by dôkazy ukazovali na večný vesmír, teoreticky by nepotreboval vonkajšie príčinu. Dôkazy však ukazujú na jeho počiatok. Uvažovať teda o stvorenom vesmíre a nestvorenej príčine (Bohu) je racionálne opodstatnené.

Skeptik si možno myslí, že veriaci musí utekať k smiešnej viere v to, že Boh je večný a nemal svoju príčinu. Neuvedomuje si však, že on sám musí veriť nepodloženému predpokladu, že všetko, čo existuje, vzniklo z ničoho (resp. bližšie nešpecifikovaného bodu, hmoty, singularity).

Dokonca aj ateista profesor Kai Nielsen k tejto téme vyhlásil: 

" Ak by ste náhle počuli hlasný výbuch…a spýtali sa ma: ,Čo ho spôsobilo?'a ja by som odpovedal: ,Nič, to len tak, samo od seba', tak by ste to neakceptovali." [5, s. 100]

Prečo teda ateisti akceptujú hmlistú, nejasnú a v podstate nepredstaviteľnú teóriu, že všetko vzniklo jednoducho len tak? Z ničoho?

Ten, kto popiera existenciu Boha, musí veriť (ak si to vôbec uvedomuje), že z ničoho, z neznámeho dôvodu a nám nie celkom známym spôsobom vzniklo všetko to dokonalé, čo dnes pozorujeme. Z chaosu vznikol usporiadaný systém. Bez akejkoľvek informácie vznikli nekonečne zložité systémy. Toto poňatie, táto viera vám pripadá nadradená? Mám za to, že viera vo večného Boha, oproti tradičnému vedeckému poňatiu, nijako veľmi nepokrivkáva. Naopak – dáva jasnú logiku, jasný zmysel a v kontexte mnohých ďalších indícií sa ukazuje ako veľmi pravdepodobná.

Pri obhajobe tohto stanoviska som sa obmedzil skôr na úzku oblasť argumentov. Vôbec som nespomínal množstvo podporných dôkazov a argumentov pre existenciu Boha, ktoré s touto otázkou priamo nesúvisia. Týmto dôkazom sa budeme venovať na iných miestach.

Záverom chcem povedať, že táto otázka nemá jednoznačnú a jasne definovateľnú odpoveď. Úprimne povedané sa na ňu odpovedá celkom ťažko. Avšak ak by táto skutočnosť bola pre niekoho dôvodom na odmietnutie existencie Boha, v skutočnosti by si tým podťal konár pod sebou, pretože ateizmus (prípadne evolučná teória) obsahuje podobných nejasností a záhad oveľa viac. Ba čo viac, úplne rovnakú otázku: "Čo bolo večne?" si musí klásť obe názorové strany. Nie je teda pravdou, že by boli neveriaci vo výhode a mali jasné odpovede. Každý sa musí rozhodnúť pre to, čomu bude veriť – večná hmota a náhoda, alebo večný Boh? Čo dáva väčšiu logiku a pre čo svedčia mnohé dôkazy, nechám na vašom zvážení.

Záverečné zhrnutie

V prípade, že v našom hľadaní narazíme na ťažko riešiteľné otázky, mali by sme sa na ne pozerať vo svetle otázok jasnejších. Inými slovami – pokiaľ nemôžem nájsť niekoľko málo dielikov do svojho puzzle, nemôžem zavrhnúť celý obraz a povedať, že neexistuje. Zvlášť vtedy, keď je veľa dielikov už poskladaných a tvoria rozpoznateľný motív.