82. Otázka – Prečo Boh dopúšťa zlo na svojich
veriacich?
Už sme sa zaoberali samostatnou témou existencie zla a utrpenia vo všeobecnom meradle. Ale čo tí, ktorí milujú Boha a chcú mu slúžiť? Prečo aj oni musia často trpieť a prechádzať toľkými prekážkami? Mohli by sme napríklad tvrdiť, že ako milujúci rodičia by sme nikdy (za predpokladu neobmedzenej moci) nedopustili utrpenie vlastných detí.
Opäť sa dostávame k veľmi zložitej otázke, na ktorú neexistuje jednoduchá a okamžitá odpoveď. Do hry tu vstupuje niekoľko faktorov, ktoré sa často prelínajú a v každom prípade majú rôznu mieru "zavinenia". Pokúsim sa stručne spomenúť aspoň niektoré z nich.
1) Slobodná vôľa
Ako
sme to už urobili mnohokrát, musíme sa vrátiť k veľmi
dôležitému princípu slobodnej vôle. Predstavme si nasledujúcu
situáciu: každý človek, ktorý verí v Boha, sa automaticky
uzdraví zo všetkých chorôb, zmiznú všetky problémy a bude mať
dokonalý život. Toto je možno trochu požiadavka, ktorá sa skrýva
za touto otázkou. Ale čo by sa potom stalo? Je to jednoduché –
vo svete plnom bolesti, násilia a neistoty by sa ľudia jednoducho
hrnuli k Bohu. Možno nie kvôli nemu, ale kvôli svojmu pohodliu a
zdraviu. Lásku, ktorú Boh vyžaduje, by nahradil vzťah motivovaný
vlastným záujmom.
2) Sme súčasťou vesmírneho
konfliktu
Celé ľudstvo je súčasťou vesmírneho
duchovného konfliktu. Ako každý boj, aj tento prináša mnoho
obetí a ťažkostí. Boh ho však nezačal. Začal sa vzburou
anjelov a pokračoval vzburou a odvrátením sa nás, ľudí. Boh
tento konflikt nemusel dopustiť, mohol sa s nami všetkými rozhodne
vysporiadať a všetkých nás zničiť. Ale pretože sa rozhodol
zachrániť mnohých, dovolil, aby tento konflikt existoval. Mohol
nás síce z tohto boja "vytiahnuť" hneď po uverení, ale to by
nás opäť priviedlo k otázke vynútenej lásky a slobodnej vôle
tých, ktorí by na tomto vojnovom poli zostali. Navyše, naším
zmiznutím by Boh zranil aj mnohých našich blízkych.
Preto sa rozhodol vyhrať túto duchovnú vojnu prostredníctvom svojej Cirkvi, ktorú bude sám posilňovať a viesť svojím Duchom. Táto úvaha úzko súvisí aj s mnohými nezodpovedanými modlitbami, ktoré posielame k Bohu. Veriaci sa často pýtajú, prečo im Boh nedá to, čo chcú, alebo ich nevyslobodí z nejakého trápenia. Jednou z mnohých odpovedí môže byť nedostatočná znalosť širších súvislostí danej situácie. Dr. Gregory Boyd vo svojej knihe Listy skeptika uvádza nasledujúcu ilustráciu:
"Povedzme, že keď vypukla invázia do severného Francúzska, na pláži v Normandii bol malý dom, v ktorom žili americkí spojenci. Predpokladajme, že rodina žijúca v tom nešťastnom domčeku na pláži pozostávala zo syna, nevesty a vnúčat amerického námorného kapitána, ktorý velil invázii. A oni boli priamo v krížovej paľbe. Povedzme, že medzi nimi a kapitánom bolo rádiové spojenie a že rodina jeho syna mohla počas bitky vysielať kapitánovi svoje požiadavky. Povedali mu, že ich zasiahol nepriateľ aj Američania. Tiež mu povedali, že sú zranení a potrebujú ošetrenie, že sú hladní a potrebujú jedlo atď. Kapitánovi na synovi a jeho rodine veľmi záleží a rád by splnil každú ich požiadavku. Ale zároveň je tu väčšia bitka, ktorú treba vybojovať, tisíce ďalších životov, na ktoré treba brať ohľad, a výsledok tejto dôležitej bitky musí byť prvoradý. Takže niekedy ten kapitán môže splniť synove požiadavky, ale inokedy, kvôli strategickej bitke s nepriateľom, nemôže. A možno niekedy požiadavky syna rodine ani neprospievajú, pretože bitka má iný priebeh. Ale nešťastná rodina v plážovej chatrči túto širšiu perspektívu nepozná. Vie len to, že kapitán je na ich strane, že počuje ich požiadavky a berie ich do úvahy a že niekedy ich požiadavky splní a niekedy nie. Ale pretože im chýba táto strategická perspektíva, nevedia, prečo kapitán niekedy ich požiadavky nesplní. Nepoznajú rozsah bitky. Ich perspektíva je obmedzená na malé okná ich chatrče." [12, s. 66]
3) Znášanie dôsledkov
Je
veľmi dôležité uvedomiť si, že my veriaci si svojou
nedokonalosťou a chybami spôsobujeme veľké utrpenie. Toľko
utrpenia nám nespôsobujú iní, ale náš vlastný postoj k Bohu
(neposlušnosť voči jeho zásadám, hľadanie vlastných záujmov
atď.), k nášmu telu (nezdravý životný štýl, strava,
nedostatok pohybu atď.), k iným ľuďom (nie sme vždy citliví,
láskaví a nekonáme dobro, keď máme príležitosť atď.) a možno
aj k nášmu okoliu a prírode (všetci do určitej miery prispievame
k vytváraniu nezdravého a toxického prostredia).
Inokedy
musíme niesť dôsledky svojich rodičov, keď bremeno ich zlých
skutkov spočíva na nás.
4) Pomáhať a vzdelávať niekedy
bolí
Sú situácie, keď chceme niekomu pomôcť.
Často to však nie je možné bez určitého utrpenia. Ťažko
môžeme obviňovať chirurga, že nám spôsobuje bolesť v snahe
odstrániť to, čo do nášho tela nepatrí. Zároveň nebudeme
vyčítať rodičovi, že "obmedzuje" svoje dieťa tým, že mu
nedá všetko, čo chce (napr. zápalky, ostrý nôž...), alebo že
mu spôsobuje bolesť v snahe pomôcť mu (vyťahovanie triesky z
rúk, nepríjemné odsávanie hlienov u malých detí a i.). Aj
zviera chytené do pytliackej pasce, ktorému sa snažíme pomôcť,
bude považovať naše úsilie za nepriateľský a bolestivý čin.
Preto aj v našom živote existujú okolnosti a skúšky, ktorým nás
Boh chce vystaviť a ktoré v konečnom dôsledku zamýšľa pre naše
dobro. My to však v danej chvíli nevidíme.
5) Väčšia blízkosť k Bohu
Aj
keď sa to mnohým môže zdať nezmyselné, Boh používa utrpenie
aj na posilnenie vzťahov s ľuďmi. Keď prechádzame utrpením a
skúškami, Boh kráča s nami, pomáha nám a učí nás, aby sme
boli v živote viac závislí od Neho, a nie od pominuteľných
hodnôt a vecí. Tu sa opäť vraciame k základnému jadru
kresťanstva, ktoré je o láske a dôvere, že Boh sa postará.
Za
zlo a utrpenie totiž veľmi často označujeme situácie, keď nám
sú odňaté rôzne istoty, na ktorých zakladáme svoju dôveru v
budúcnosť a šťastie (napr. majetok, vzdelanie, práca atď.).
Svoju dôveru a istotu však máme budovať na živom Bohu, nie na
svojich schopnostiach, zdraví či bankovom konte.
Moja osobná skúsenosť hovorí, že s príchodom ťažkostí prichádza aj väčšia Božia blízkosť a pokoj. Niekedy som takmer v pokušení modliť sa, aby Boh na mňa zoslal utrpenie, pretože práve v ňom skutočne zanechávam všetko, čo uprednostňujem pred naším vzťahom, a zažívam božské naplnenie a Jeho príjemnú prítomnosť.
Pán Ježiš raz apeloval na svojich nasledovníkov, aby sa nestarali o zajtrajšok (čo budú jesť, piť, či budú mať čo na seba a podobne), ale aby sa sústredili len na Neho – On potom zabezpečí všetko potrebné:
"Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. " (Matúš 6,33)
Pravdivosť tohto zasľúbenia potvrdzujú nespočetní kresťania. Boh sa o nich často zázračne postaral. Počul som desiatky svedectiev ľudí, ktorí nemali čo jesť. Svoju zúfalú situáciu predložili Bohu a prosili Ho o zaopatrenie. Často bez toho, aby ostatní vedeli o ich situácii, sa ozvali ľudia, ktorí im dali jedlo, alebo zázračne prišli finančné prostriedky od neznámeho človeka – s odkazom, že Boh si položil na srdce, aby im pomohol. Boh je verný, aj keď životné okolnosti nie sú priaznivé.
6) Skúška vernosti a
viery
"Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista."
(1. Petrov 1,6–7)
Boh dopúšťa kresťanom mnohé utrpenia – a niektoré nám spôsobuje zámerne (ale určite by som do tejto kategórie nezaradil skúšky ako znásilnenie, vražda atď.). Naša dôvera v Boha je pre Neho veľmi cenná a dôležitá. Preto je aj ona niekedy skúšaná, aby sme zistili, či je naozaj pevná a či obstojí.
My kresťania máme často plné ústa rečí o tom,
ako dôverujeme Bohu a ako by sme pre Neho urobili prvú-poslednú
vec. Až keď prídu ťažšie životné situácie, reptáme,
obviňujeme Boha zo svojej situácie a zlyhávame. Takáto viera bola
odhalená ako falošná alebo povrchná.
Dokonca aj sám satan
obviňuje kresťanov, že slúžia Bohu len vtedy, keď majú čo
získať a okolnosti sú priaznivé. Aj preto Boh ponechal v Biblii
jednu celú knihu venovanú práve tejto téme – Jób, hrdina
viery, bol na priamu žiadosť satana vystavený veľmi ťažkej
skúške, keď prišiel o majetok, rodinu a zdravie. Zachoval si však
svoju vieru a satan aj celý duchovný svet dostali lekciu o jeho
vernosti. Boh potom Jóbovi všetko dvojnásobne vynahradil.
Tu
išlo o extrémny príklad, ale Boh nám ukazuje, že síce nemusíme
všetkému rozumieť, ale On má všetko vo svojich rukách a naša
vernosť napriek ťažkostiam má pre Neho veľkú hodnotu.
7) Formovanie charakteru a zocelenie
sa
Ďalšia kategória ťažkostí, ktoré sú Božím
zámerom, smeruje k veľmi dôležitému cieľu – k nášmu
vzdelaniu. Je totiž nepopierateľným faktom, že práve v utrpení
a skúškach sa najúčinnejšie formuje náš charakter, spoznávame
svoje chybné a hriešne reakcie a "orezávame" svoje negatívne
vlastnosti. To by však nebolo možné bez určitého vonkajšieho
tlaku.
Biblia prirovnáva Boha k hrnčiarovi a nás k hline. Aj
táto hlina sa mnohokrát "násilne" miesi a silno pretrepáva,
aby sa odstránili všetky nežiaduce kamienky a hrudky. Ak by
zostali, nádoba by mohla neskôr popraskať a znehodnotiť sa. Aj my
sme často "hnetení" a tvarovaní, aby sa z nás dostali všetky
kamienky a nečistoty, ktoré sú v nás.
Na inom mieste Biblie
sa hovorí nasledovné:
"lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti. Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila." (Hebrejom 12,6–11)
Ďalšie argumenty...
Samostatnou
kapitolou, ktorou by sme sa mohli zaoberať, je utrpenie kresťanov v
dôsledku ich viery. Stovky miliónov kresťanov prechádzajú
rôznymi ťažkosťami len preto, že veria v Pána Ježiša a
odmietajú sa Ho vzdať [11]. Sám Ježiš pripravil veriacich
na toto utrpenie, lebo vedel, že ak bude On sám prenasledovaný a
zabitý, podobne sa bude zaobchádzať aj s Jeho nasledovníkmi. Na
jednom mieste povedal:
"Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami." (Matúš 5,11–12)
Ani z takéhoto utrpenia však nemôžeme obviňovať Boha, pretože On sám nám dal príklad na kríži. Ku všetkým týmto argumentom treba dodať, že Boh síce dopúšťa utrpenie, ale neopúšťa nás. Môžeme u Neho hľadať útechu, hlboký pokoj a silu. Boh všetkým svojim deťom sľubuje nasledovné:
"Skúška , ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť. " (Prvý Korinťanom 10,13)
Sám Pán Ježiš rozumie našej bolesti:
"A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný , môže pomáhať tým, čo sú skúšaní. " (Hebrejom 2,18)
V neposlednom rade sa pri spätnom pohľade na skúšky, ktorými sme prešli, pozeráme v inom svetle a často môžeme zhodnotiť, že utrpenie malo zmysel – viedlo k niečomu dobrému alebo nás nejakým spôsobom obohatilo.
Záverečné zhrnutie
Na
príčiny utrpenia kresťanov sa dá reagovať mnohými spôsobmi.
Hoci prechádzame mnohými ťažkosťami, Boh je s nami a dáva nám
silu na ich prekonanie. Preto ani táto námietka nie je dôvodom na
odmietnutie Božej lásky a dobroty.