66) Otázka - Čo je cirkev?
V kontexte našej kultúry má väčšina ľudí veľmi skreslenú predstavu o tom, čo je cirkev a aké je jej poslanie. Slovo "cirkev" sa dnes chápe ako miesto, budova, kostol alebo inštitúcia a veľmi často si ho ľudia spájajú s pojmami ako pápež, Vatikán, odpustky, križiacke výpravy, inkvizícia, pokrytectvo, hromadenie, reštitúcie atď.
V podstate všetko vyššie uvedené nemá takmer nič spoločné s pravým biblickým kresťanstvom. Cirkev, jej existencia, jej rôzne formy, jej vzostupy a pády, úspechy a neúspechy – to všetko zanechalo v mysliach ľudí mnoho pozitívnych aj negatívnych stôp. Nie je v mojich silách komentovať všetko, preto sa obmedzím na jednoduchý a zrozumiteľný opis cirkvi, ktorý mi dal sám Boh.
Podstata cirkvi
Slovo "cirkev" je prekladom gréckeho slova ekklésia, ktoré možno preložiť ako "zhromaždenie". Zhromaždenie v zmysle spoločenstva Božieho ľudu – tých, ktorí chcú zmeniť svoj život, uverili v Pána Ježiša Krista a prežili duchovné znovuzrodenie. Biblia prostredníctvom obrazov prirovnáva cirkev napríklad k ľudskému telu zloženému z mnohých údov, ale aj k neveste, ktorá sa pripravuje na sobáš s Pánom Ježišom Kristom.
Apoštol Pavol vo svojom prvom liste do Korintu píše:
Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. Jednému sa totiž skrze Ducha dáva slovo múdrosti, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania, inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; inému schopnosť konať divy, druhému prorokovať, inému dar rozlišovať duchov, inému zas rôzne druhy jazykov a inému výklad jazykov. No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému osobitne udeľuje dar, ako chce. Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus.
(1. Korinťanom 12, 4-12)
Tu sa hovorí o tom, že Boh dáva každému zo svojich detí prejav (dar), ktorý má slúžiť spoločnému rastu (jasne tu čítame, že nie je možné, aby kresťan existoval sám pre seba a zastával názor "Boh áno, cirkev nie", ako je to dnes moderné). Existuje mnoho spôsobov prejavu týchto darov – od tých najjednoduchších, ktoré môžeme nazvať "nadanie" alebo "talent", až po tie viditeľnejšie, možno dary nadprirodzenej povahy.
Cirkev sa tu prirovnáva k ľudskému telu, ktoré má mnoho častí, ale všetky sú súčasťou jedného tela. Pavol tento obraz ďalej rozvíja:
"Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom tela, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú mocné činy, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov."(1. Korinťanom 12, 14-28)
Cirkev je sama o sebe živým organizmom. Každý veriaci je potom jeho biologickou súčasťou. Preto je potrebné, aby kresťania fungovali spoločne a nevyhýbali sa vzájomnému kontaktu. Boh jasne stanovil zásadu, ktorú možno vyjadriť príslovím "vo dvoch sa to lepšie zvláda". A tak ako telo nemôže efektívne fungovať napríklad bez ruky alebo oka, tak ani cirkev nemôže fungovať bez jednotlivých veriacich, ktorých Boh určitým spôsobom splnomocní na vzájomne prospešnú službu.
Toto obrazné telo je neviditeľné. Pavol tu teda opisuje cirkev ako pluralitu jednotlivých kresťanov, ktorí tvoria jedinú pravú Božiu cirkev, ktorá je však zreteľnému ľudskému chápaniu skrytá.
Inými slovami, všetci praví kresťania sú členmi jednej "univerzálnej" cirkvi – Kristovho tela. Je neviditeľná a zahŕňa všetkých, ktorí prijali Pána Ježiša za svojho Boha a Spasiteľa. Ja ako Európan ju môžem tvoriť rovnako dobre ako nejaký Eskimák na druhom konci planéty, ktorého miestna cirkev nesie úplne iný názov ako tá moja. Keďže na našej planéte žije veľa ľudí a samostatných skupín, kresťania sa musia organizovať do miestnych spoločenstiev, ktoré možno nazvať cirkvami v užšom zmysle slova.
Na záver by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že formálne členstvo v akejkoľvek cirkvi neznamená, že takýto človek je členom Božej cirkvi – teda že je znovuzrodeným kresťanom, ktorý bol pokrstený Duchom Svätým do duchovného tela Pána Ježiša Krista. Z tohto dôvodu existuje mnoho takzvaných "cirkví", ktoré Boh nepozná pre ich neprávosti alebo falošné učenie a ktoré v skutočnosti vôbec nie sú kresťanské.
Záverečné zhrnutie
Cirkev je spoločenstvo znovuzrodených kresťanov, ktorí zdieľajú spoločnú vieru v živého Boha. Spoločne oslavujú Boha, dopĺňajú sa, pomáhajú si, povzbudzujú sa, napomínajú sa a slúžia spoločnému Božiemu dielu. Jednotliví veriaci sa organizujú do miestnych cirkví, ktoré sú súčasťou jednej univerzálnej cirkvi.