5. otázka – Prečo by som mal/a Boha vôbec hľadať?

Dobrá teda, dajme tomu, že nejaký Boh existuje. A čo s tým? Vari človek nemôže žiť spokojným životom i bez Boha a viery? To nestačí jednoducho žiť dobrý život? Aby som bol slušný človek, nepotrebujem byť predsa veriaci! Prečo byť u mnohých ľudí za hlupáka? Prečo bojovať sám so sebou, prečo sa zapierať a nedávať priechod svojim žiadostiam, chutiam a túžbam?

Drahý čitatel, odpoveď je veľmi jednoduchá – jednoducho preto, že sme pre vzťah s Bohom boli stvorení! Nie pre život bez Neho. Nie pre život, ktorý si sleduje vlastné ciele a agendu. Koniec koncov všetci vidíme, kam sme to bez božieho rádu, lásky a vedenia dopracovali. Smutné je, že tieto následky potom paradoxne zneužívame ako argumenty proti božej existencii.

Prázdna diera

Boh stvoril človeka s akýmsi prázdnym miestom vo vnútri seba. Táto diera je ako hnací motor, ktorý nás ťahá a motivuje neustále niečo hľadať. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, niekde hlboko vo vnútri seba pociťujeme, že nám stále niečo chýba. Túto potrebu sa snažíme naplniť rôznymi spôsobmi – kariérou, bohatstvom, sebarealizáciou, rodinou, bývaním, neustálou honbou za šťastím, slávou alebo aj vzťahmi a náboženstvom. Nemám pravdu? Skúste sa nad svojím životom viac zamyslieť a zanalyzovať svoje túžby, identifikovať to prázdne miesto, zistiť, že existuje…

Tvrdou realitou však je skutočnosť, že akonáhle dosiahneme toho, čím sa túto túžbu snažíme ukojiť, príde túžba ďalšia. Každá splnená túžba nás uspokojí iba krátkodobo. Onedlho sa objaví vyprahnutosť a zistíme, že ona diera nie je stále naplnená. Zistíme, že nádrž našej túžby, ktorú sa snažíme naplniť, je deravá a stále preteká. Začneme teda hľadať ďalej. Znovu a znovu budeme roztáčať kolototoč pominuteľných túžob a cieľov. Žiadny z nich ale neobstojí, kým nespočinieme v Bohu, v Ježišovi Kristovi. Nič okrem Boha samotného túto pomyselnú dieru nedokáže vyplniť. On to ani nedovolí! Nespočet kresťanov túto skutočnosť na základe osobnej skúsenosti potvrdzuje a ja sa k nim pridávam.

Prečo myslíte, že toľko ľudí stratilo zmysel života a následkom toho upadajú do depresií a páchajú samovraždy? Nevidia východisko. Snažia sa naháňať za neexistujúcim šťastím, na ktoré sa zo všetkých síl upínajú. Keď však zistí, že na neho nedosiahnu, sú sklamaní. A keď nakoniec predsa len vysnívaný cieľ dosiahnu, zisťujú, že túto dieru rovnako nedokáže zaceliť. Veľmi pekne to na praktickom príkladu vo svojej knihe "Kráľov kríž" vyjadril medzinárodne uznávaný kresťanský autor Dr. Timothy Keller. Ten citoval Cynthiu Heimelovú, ktorá počas rokov spoznala celý rad ľudí, ktorí túžili byť slávni a ktorí sa skutočne slávnymi nakoniec stali:

"Je mi ich (celebriť) ľúto. Áno, ľúto. Kedysi to bývali normálni, príjemní ľudia, ale teraz… majú v sebe strašný hnev. Túžili po sláve viac ako ktokoľvek z nás. Dreli, snažili sa. A ráno po tom, čo sa stali slávnymi, mal každý z nich nutkanie sa predávkovať, pretože tá ohromná vec, o ktorú sa tak pracne usilovali, celá tá sláva, ktorá mala všetko napraviť, ktorá mala urobiť ich život znesiteľným, ktorá im mala poskytnúť osobné naplnenie a šťastie, sa stala skutočnosťou. A nič sa nezmenilo. Stále to boli oni. Následkom tejto dezilúzie prepadli zúfalstvu a začali byť neznesiteľní."[6, s. 47]

Nevyvstanú vám na mysli smutné príbehy stoviek celebrít a úspešných spevákov, ktorí sú drogovo závislí, alkoholici, alebo spáchali samovraždu? Veď mali všetko to, po čom mnohí z nás túžia! Peniaze, slávu, majetok, nespočetné množstvo sexuálnych partnerov... čo im chýbalo? Ako to, že tak často končí v depresiách, na drogách a s guľkou v hlave?

Ďalším príkladom môžu byť rozčarovaní rodičia, ktorí celý život zasvätili svojim deťom. Dali do nich všetko. Toľko obetí, toľko sebazaprenia! A potom, čo zostarnú, ich deti odloží do domova pre seniorov. Niet divu, že sa im rúca celý svet! S podobnými príkladmi môžeme pokračovať ďalej. Ak preto staviame svoj život na čomkoľvek inom ako na Bohu samotnom, potom nikdy nenájdeme to, po čom naše vnútro toľko prahne… Naším problémom však je skutočnosť, že máme neukojiteľnú túžbu upravovať pravdu našim túžbam namiesto toho, aby sme naše túžby upravovali pravde, ktorú spoznáme.

Prečo teda Boha hľadať?

pretože jedine ten, kto nás stvoril, môže naplniť zmysel našej existencie
pretože Boh nás miluje a túži náš život naplniť láskou a pokojom
pretože ak Ho hľadať nebudeme, budeme si zasadzovať stále viac rán a prehlbovať prázdnotu našej duše
pretože ak Ho hľadať nebudeme, strávime večnosť bez Neho – a to bude ešte len peklo…, a naopak – ak po Bohu budeme túžiť a prijmeme Ho do svojho života, zasľubuje nám večný život v Jeho prítomnosti.

"Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce." (Žalmy 37,4)

Záverečné zhrnutie

Táto otázka so svojim princípom blíži otázke: "Prečo by som mal dýchať?" Odpoveď znie: "Pretože tvoje telo bolo stvorené tak, že vzduch potrebuje a bez neho zomrieš." Rovnako tak je to s Bohom – hľadať by sme Ho mali preto, aby sme mohli žiť. Žiť zmysluplne, podľa pôvodného zámeru a večne.